M/S BOJNICE

M/S BOJNICE

TECHNICKÉ ÚDAJE

Max. dĺžka = 81, 50 m

Dĺžka medzi zvislicami = 75,40 m

Max. šírka = 11, 40 m

Šírka na hl. rebre = ?

Bočná výška = 4,90 m

Max. výška pevného bodu = 9,50 m

Max. ponor = 3,10 m pri DWT = 1300 t.

Typ hl.motorov = 2 x LÁNG 8LD 315RF

Druh pohonu = lodné vrtule

Strojný výkon = 2 x 800 k

Nosnosť = 1243 DWT

Prevádzka

Naša prvá riečno-námorná loď M/S BOJNICE bola postavená v roku 1965 v lodenici Angyalföld, ktorá je súčasťou maďarských lodeníc GANZ v Budapešti, ako plavidlo typu SZÉKESFEHÉRVÁR.

Na svoju prvú plavbu vyplávala loď M/S BOJNICE dňa 4.januára 1966 z Komárna do Egypta – do prístavu Alexandria a potom do Bejrútu a späť do dolnodunajských prístavov Galati a Braila. Jej prvým veliteľom bol kapitán diaľkovej námornej plavby kpt. František CIBÍK, ktorý velil 27-člennej posádke. 

Po vyradení M/S BOJNICE z prevádzky v r. 1993 (?) bola loď niekoľko rokov odstavená v bratislavskom zimnom prístave, v kompletnom stave, samozrejme nesúc stopy po mnohoročnej službe na mori. Bola to skvelá príležitosť „darovať“ mestu Bratislava a tým aj celému Slovensku jedinečnú raritu – lodné múzeum – námornú loď v srdci Európy, ktorá by sa určite bola stala raritou a atrakciou nášho mesta. Žiaľ, táto myšlienka sa nestretla s pochopením, najmä v rámci nášho plavebného podniku, kde prevládal názor, že načo sa zaťažovať problémami, keďže loď už mala niečo za sebou a bolo by treba obnoviť oslabené plátovanie kormovej časti podponorovej časti lodného telesa a aj ďalšie argumnty svedčili o neochote zaoberať sa takouto myšlienkou. Preto aj rarita, ktorú sme mali tu, v Bratislave, kompletnú, nevybrakovanú, priam ponúkajúcu sa na zriadenie lodného múzea, odplávala do Juhoslávie, kde ju zošrotovali. Keby sme boli aspoň dokázali ponechať demontované vybavenie veliteľského mostíka pre budúcnosť, kedy hádam situácia „dozreje“ pre postupné vybudovanie lodného múzea a bolo by možné vytvoriť repliku veliteľkého mostíka s originálnym vybavením z M/S BOJNICE – ale všetky tieto nádeje sa ukázali byť márne! A tak okrem fotografii a spomienok nemáme naozaj nič, čo by nám naše riečno-morské ale aj námorné lode hmatateľne pripomínalo a obohatilo tak technické kultúrne dedičstvo Slovenska.

Spracované podľa materiálu p. Juraja Bohunského

Linky:

http://www.hajoregiszter.hu/