Úvodná stránka > M/S LEDNICE

M/S LEDNICE

M/S LEDNICE bola postavená a spustená v rovnakej lodenici ako M/S BOJNICE - Magyar Hajó és Darugyár v Angyalfölde /Budapešti a slávnostne prevzatá dňa 26.decembra 1966, rok po prevzatí jej predchodkyne – M/S BOJNICE. Na tomto riečno-námornom plavidle už bol inštalovaný novší model gyrokompasu PLATH v spojení s autopilotom Thrige a góniometer Plath. Došlo aj k vylepšeniu palubných žeriavov s nosnosťou 3 t.

TECHNICKÉ ÚDAJE

Max. dĺžka = 81,5 m

Dĺžka medzi zvislicami = 75,40 m

Max. šírka = 11,40 m

Šírka na hl.rebre = ?

Bočná výška = 4,90 m

Max. výška pevného bodu = ?

Max. ponor = 3,10 m

Typ hl.motorov = 2 x LÁNG BLD 315 RF

Druh pohonu = lodné vrtule

Výkon = 2 x 800 k

Rýchlosť = 12 uzlov

Prevádzka:

Prvým veliteľom M/S LEDNICE bol kapitán ďalekej plavby František HRUŠKA.

Naša v poradí druhá riečno-morská loď M/S LEDNICE mala skutočne kuriózny a súčasne aj pohnutý osud. Hneď v priebehu návratu z jej prvej plavby do Etiópie, kde naložila náklad surových hovädzích koží, po vplávaní do oblasti Veľkých Horkých Jazier (Great Bitter Lakes) smeromk k Suezskému prieplavu, bola tam v júni 1967 zadržaná spolu s ďalšími dvanástimi loďami v dôsledku nečakaného vypuknutia izraelsko-egyptskej vojny. Trvalo to až do mája 1975, kým bolo zadržaným lodiam opäť povolené z tohto nedobrovoľného zajatia vyplávať. Najprv sa zdalo, že obidve bojujúce strany čoskoro po vypuknutí vojny povolia obchodným lodiam pokračovať v plavbe, ale opak bol pravdou. Čas plynul a čím ďalej, tým viac bolo zrejmé, že zadržané lode Veľké Horké Jazerá tak skoro neopustia. Lode, ktoré spočiatku kotvili každá samostatne tam, kde ich príkaz na prerušenie plavby práve zastihol, neskôr vytvorili menšie súlodia, jednak kvôli bezpečnosti vykotvenia, ale aj kvôli spoločenskému kontaktu členov posádok. Z plavidiel boli stiahnuté posádky a ponechaný len minimálny počet členov, aby zabezpečovali nevyhnutnú technickú údržbu a dozor nad plavidlami. Títo námorníci v neľahkých podmienkach trpeli pocitom osamelosti a neistoty, lebo nikto im nevdel zaručiť, kedy nedobrovoľné zajatie opustia, navyše v podmienkach, kedy mohlo byť ktorékoľvek plavidlo – trebárs aj omylom – zasiahnuté streľbou znepriatelených strán. Naša M/S LEDNICE vytvorila súlodie s dvomi anglickými nákladnými loďami MELAMPUS a AGAPENOR a námorníci celé súlodie vtipne nazvali menom, vytvoreným z prvých troch písmen názvu každej lode čiže: „LED MEL AGA“.

Počas zajatia lodí mali rádiotelegrafisti prísny zákaz vysielania z obavy, aby nemohli podávať jednej či druhej bojujúcej strane akékoľvek prípadné strategické informácie z tejto oblasti. Samozrejme prijímať vysielanie iných rádiostaníc mohli, takže aspoň takto „jednosmerne“ boli v kontakte s domovinou. Netreba zdôrazňovať, že mobilné telefóny ešte neexistovali a tak boli doslova odrezaní od sveta. Jediným kontaktom z brehom boli iba egyptské vojenské člny, ktoré ich zásobovali potravinami, pitnou vodou a privážali poštu.

Po skončení vojenského konfliktu sa urobili potrebné prípravy na uvedenie lode do prevádzky, čo predovšetkým obsahovalo odtiahnutie do doku a očistenie podponorovej časti lodného telesa od porastu, ktorý za viac ako sedem dlhých rokov túto časť dôkladne pokryl. Keďže aj hlavné lodné motory po celú dobu neboli prevádzke, museli sa podrobiť dôkladnej revízii, údržbe, výmene oleja a pod. Odtiahnutie lode M/S LEDNICE vykonal ruský námorný remorkér, ktorý M/S LEDNICE odremorkoval do prístavu Rijeka, do doku Viktor Lenac, kde sa loď podrobila celkovej kontrole, opravám a obnoveniu klasifikačnej triedy.

Netreba hádam ani zdôrazňovať že tým skončilo aj veľké utrpenie členov lodnej posádky ktorá na lodi vykonávala strážnu službu počas celej doby nedobrovoľného pobytu na Veľkom Horkom jazere. V podmienkach, ktoré boli naozaj náročné, dni služby plynuli nekonečne pomaly, pričom celý svet sa im skoncentroval iba na svoju loď, ktorú nesmeli opustiť. Jediným rozptýlením, ako už bolo spomenuté, boli stretnutia posádok uväznených lodí medzi sebou, zásobovanie potravinami, vodou, pohonnými hmotami pre dieselagregáty a samozrejme, listy od rodín. Klimatické podmienky boli tiež neľahké, posádku trápili horúčavy, a často aj horúci púštny vietor chamsín, ktorý prinášal zo Sahary jemný piesok.

Loď bola vyradená z prevádzky v roku 1989 a odpredaná do Indie súkromnému majiteľovi. Súčasťou zmluvy o predaji bola však preplavba lode z Európy do Indie a táto neľahká úloha pripadla mimoriadne skúsenému námornému veliteľovi, akým bol kapitán ďalekej plavby Štefan ČERTEZNI.

Pod jeho velením loď spoľahlivo preplávala cez Suezský prieplav do Indického oceánu, kde ich postihlo nepokojné počasie a ak si predstavíme, že sa jednalo o riečno-morskú loď malých rozmerov s obmedzeným rajónom plavby, tak to iste nebola jednoduchá úloha. No vďaka skúsenostiam jej skvelého veliteľa a spoľahlivej posádke loď štastne doplávala do Indie kde bola odovzdaná novému majiteľovi. Ten ju premenoval na DIYA, v roku 1992 dostala ďalšie meno ATLASCO PRIDE – nevieme, či pritom zmenila aj majiteľa - a o rok neskôr dostala ďalšie meno - OCEAN TRADER. Dňa 09.10.1994 po útoku tamilských povstalcov neďaleko Vettilaikeri Beach na Srí Lanke sa loď loď potopila a takto definitívne skončila svoju púť.