Prechod, pravdepodobne brod, Moravský Svätý Ján – Ringelsdorf bol známy už v stredoveku. Ním prechádzala cesta z Rakúska popri pravom brehu Dyje do Moravského Svätého Jána a ďalej na Olomouc.

Na hraniciach s Rakúskom pri rieke Morave bol prievoz s hostincom. Prvý záznam o prevoze kompou pochádza z roku 1646. Existuje doklad, podľa ktorého mala v rokoch 1887-88 kapacitu 190 ľudí alebo 16 koní, prípadne 4 vozy zapriahnuté párom koní. Pri kotvisku boli vyhľadávané hostince, v ktorých sa konali pravidelné zábavy. Ľudia i kone s povozmi sa prevážali na druhú stranu člnom i kompou. Prievoz využívali aj miestni obyvatelia, ktorý mali časť pozemkov na druhom brehu rieky Moravy. Po prevrate v roku 1918 prievoz stratil niekdajší význam, pretože sa skončila možnosť voľného prechodu do Rakúska. Prievoz bol majetkom miestneho panstva, ktoré ho dávalo do prenájmu. Habánska rodina Tittelovcov , ktorá mala prievoz dlhší čas v prenájme, odkúpila ho roku 1918 od Štefana Wenckheima. Existoval do roku 1948.

Prevoz medzi obcami Veľké Leváre – Sierndorf sa využíval len individuálne, prepravu obstarávali loďky.

Medzi obcami Veľké Leváre – Jedenspeigen, bol zabezpečovaný individuálny prevoz loďkami pri mlynoch, ktoré pracovali na oboch brehoch rieky. Obe dediny patrili rodine Koloničovcov.

Medzi obcami Gajary – Dürnkrut fungovala živšia preprava. Prevoz sa dial loďkami, neskôr bol nahradený kompou. Na rakúskej strane sa platilo mýto, neskôr clo. V roku 1867 tu bol vystavaný drevený most, cez ktorý sa prepravovalo drevo na pílu v Dürnkrute. Používaný bol často kvôli železničnému spojeniu na rakúskej strane.

Významný most bol medzi obcami Záhorská Ves – Angern. Do roku 1711 preprava z Rakúska do Záhorskej Vsi a ďalej do Malaciek prechádzala cez drevený most, ktorý udržiavalo panstvo v Angern. V roku 1711 most zanikol, obnovili ho až v 19. storočí v súvislosti s rozvojom priemyselného podnikania. Zo Záhoria sa po ňom dopravovalo drevo a borovicové korene na prípravu terpentínov, rôznych olejov a kolomaže. Od roku 1892 pracoval v Záhorskej Vsi cukrovar, do ktorého sa úzkorozchodnou železničkou dopravovala po moste cukrová repa z okolitých rakúskych dedín. Most zabezpečoval pre Záhorákov aj prípoj na železnicu. Po roku 1918 preprava obmedzená, v roku 1945 most strhli.

V súčasnosti medzi obcami opäť funguje prepojenie kompou.

Prvé údaje o prevoze pochádzajú z roku 1499. V roku 1754 sa píše o prevoze cez dve ramená Moravy, tvoriace ostrov Weingartsbügl. Cez ostrov sa chodilo pešo. Bol obľúbeným výletným miestom s hostincami.

Jeden z najvyužívanejších prievozov, ktorým prepravovali Záhoráci zeleninu a ovocie na druhú stranu, bol medzi obcami Stupava – Marchegg. Do roku 1918 sa prievoz vykonával kompou. Z rakúskej strany prievoz využívali pútnici do Marianky. Na slovenskej strane stál hostinec s clom. Prievoz využívali i sluhovia a slúžky, robotníci, železničiari. Najzaujímavejším prievozným artiklom boli včelie úle, ktoré zo Záhoria vyvážali na rakúske polia s rozkvitnutou pohánkou. Kompa prestala fungovať v roku 1918, v roku 1919 prievoz obnovili pomocou lodiek.

Zaujímavú funkciu i osud malo prepojenie medzi obcami Devínska Nová Ves – Schlosshof. V sedemdesiatych rokoch 18. storočia v Schlosshofe kotvili lode, ktoré Mária Terézia a jej sprievod využívali na výletné plavby po rieke Morave. V roku 1771 tu postavili drevený most, ktorý v roku 1809 zničili ľady. Obnoviť ho dal gróf Pálffy. Za pruskej vojny ho zničili, po uzavretí mieru obnovili. V roku 1880 ho nanovo zničili ľady, odvtedy prevoz pomocou kompy alebo loďkami.

Historicky známy bol i prievoz medzi obcami Devín – Markthof. Zmienka o ňom sa zachovala z roku 1372, viac správ o ňom nepoznáme.

Situácia na rieke Morave pri Devíne z 18.-19. storočia, pravdepodobne sa však nejedná o kompu.